Dnes Vám přinášíme rozhovor s dalším maskovaným mužem hájícím brněnskou branku A-týmu, slovenským švihákem Ríšem Makarou (vpravo), mladším bratrem buldočí stálice Makiho (Martina Makary, vlevo).
MH: Ahoj Rišo!
Aktuálně se léčíš s poraněným kotníkem, cítíš se už lépe? Na jak dlouho Tě toto zranění limituje?
RM: Ahoj Matěj! Je to nepríjemné poranenie, chodím momentálne o barlách, čiže ma už viac bolia ruky ako kotník. Snáď to nebude nič vážne, pretože som absolvoval iba röntgenové vyšetrenie, kde mi vylúčili zlomeninu. Myslím si, že do dvoch týždňov by som mohol byť fit.
MH: Od minule sezóny nastupuješ v 1.lize, jaká byla Tvá cesta do buldočích řad? Měl na tom nějaký podíl i Tvůj bratr?
RM: Bol to skôr cieľ dostať sa do nejakého hokejbalového tímu, pretože som chcel pokračovať v tom, čo ma baví. Samozrejme, že má na tom podiel aj môj brat. Ten ma dotiahol na prvý tréning a potom to už bolo na mne. Som rád, že mi brat pomáha vo všetkom, aj teraz keď mám zranenie.
MH: Je nějaký rozdíl mezi hokejbalem v SK a v CZ, popřípadě jaký?
RM: Na začiatok by som k tomu povedal, že mi je ľúto nedocenenosti hokejbalu. Na Slovensku nemáme ani zďaleka toľko kvalitných športovíšť, mám pocit, že sme v tomto trochu pozadu oproti Česku. Ak majú kluby peniaze na nový povrch, radšej investujú do betónového povrchu ako do plastového, čo je podľa mňa chyba. Práve plastový povrch dodá hokejbalu rýchlosť a je to zaujímavejšie aj pre diváka. Čo sa týka kvality, myslím, že každá liga je v niečom iná. Najvyššie ligy na Slovensku aj v Česku sú kvalitatívne zrovnateľné. Bohužial tie nižšie ligy na Slovensku sú príliš amatérske.
MH: V letošním ročníku jsi měl premiéru na hřišti až v Českém poháru a to na půdě bývalého extraligového celku Sudoměřic, a hned ses blýskl výhrou. Jak se Ti chytalo a jak sis zapas užil?
RM: Áno bola to neskoršia premiéra, ale bola. Zápas bol trochu divný, keďže som mal pocit, že o nič neide. Ja som sa zo seba vydal to, čo som vedel a mohol, a našťastie to stačilo aj keď to bola do poslednej sekundy dráma. Je mi trocha ľúto, že nedostávam viac šancí, keď pravidelne chodievam na tréningy, no mám vedľa seba nepriestrelnú stenu Steryho. Určite sa mám ešte od neho čo učiť.
MH: Dokonce vypomáháš v obranných řadách našeho Béčka, což se moc často nevidí. Jak se to tak stane, že výtečný brankář zahraje skvěle i v poli?
RM: Jedného dňa som si povedal, že to idem skúsiť, veď som hrával florbal a nebolo to tak zlé. Ako som už spomínal, keď práve nechytám za A-tým, rád si pôjdem zahrať, a tak som si povedal, prečo si nevyskúšať zápasové tempo z iného pohľadu ako z bránky.
MH: Nastoupil jsi v 2.lize ke 2 zápasům a v každém si vstřelil branku. Jako hrající brankář máš větší produktivitu než kdejaký ostřílený útočník, jaký je Tvůj recept na takovou střeleckou fazónu?
RM: Myslím si, že tie góly boli aj o šťastí, musím opäť poďakovať bratovi, ktorý mi “požičal” výstroj. Môj recept je asi taký, že ak dostanem loptičku a otvorí sa mi priestor na strelu, zavriem oči a vypustím projektil, a pak sa modlím (smích). Tento povrch je veľmi zradný pre brankára, pretože je veľmi rýchly, a tak viem z vlastnej skúsenosti, že strela od modrej je pre brankára nebezpečná, a to je dôvod prečo to skúšam práve od modrej.
MH: Super. Díky za rozhovor! Ať jsi brzo fit!
Matěj Halouzka